Stanislava Gazdika netreba veľmi predstavovať. Bývalého legionára sme mali možnosť vidieť vo viacerých televíznych reportážach či rozhovoroch. Légii zasvätil celý svoj život a aj po odchode do civilu jej naďalej ostáva verný. Stan Gazdik je profesionál nabitý skúsenosťami z praxe no aj napriek tomu pôsobí ako skromný muž s dobrým srdcom. Presne v tom tkvie sila človeka – skutočného chlapa a práve preto som ho oslovil. Veterán elitného výsadkového komanda francúzskej cudzineckej légie nám odpovedal na naše otázky.
Mladosť
Stanislav Gazdik sa narodil v roku 1970 slovenským rodičom na Morave v meste Karviná. Ako mladý mal blízko k športu, hrával futbal no nakoľko bol menšieho vzrastu nadobudol potrebu vedieť sa brániť. V tých časoch veľký výber bojových športov chlapci nemali a tak začal robiť karate.
Jeho otec bol baník a Stanislav ho veľmi obdivoval. Práca baníka bola veľmi náročná a jeho otec vlastnil za túto prácu niekoľko ocenení. Stále však tvrdil, že sú to len medaily a z tých sa človek nenaje.
Na školu, ktorú Stano navštevoval prišli náborári a dali študentom na výber, kde sa budú ďalej v štúdiu uberať. Stano mal na výber, buď sa pridá k armáde, baníkom alebo montážnikom oceľových konštrukcií. Stan bol viac-menej rozhodnutý, že pôjde po stopách svojho otca a pridá sa k baníkom.
Výber povolania
Svoje plány Stano oznámil aj doma no reakcia nebola taká, akú si predstavoval. Otec iba bez slova odišiel a zakrátko sa vrátil späť. Vzal si Stana so sebou do kúpeľne a ukázal mu vaňu naplnenú až po okraj vodou. Spýtal sa ho: tak čím chceš byť? Buď povieš baníkom a ja ťa v tej vani utopím, alebo si vyberieš iné povolanie.
Otec vedel, že baníci majú skrz drinu v bani podlomené zdravie a často zomierajú mladí. Taký osud pre syna rozhodne nechcel. Stan tak prehodnotil svoje plány a rozhodol sa pre štúdium na Odbornom učilišti v odbore oceľové konštrukcie.
V rokoch 1989 až 1991 absolvoval základnú vojenskú službu, kde ako člen prieskumného práporu dosiahol viaceré úspechy. Po skončení základnej vojenskej služby si dal žiadosť do novo-vzniknutého vojenského útvaru NATO. Žiadosť mu bez udania dôvodu zamietli. Šťastie skúsil tiež u polície, aj tu mu však žiadosť zamietli.
V roku 1991 sa tak Stan rozhodol odcestovať do Štrasburgu a pridať sa k Francúzskej cudzineckej légii. Ešte pred týmto rozhodnutím sa základné informácie dozvedel od bývalého spolupracovníka, vyslúžilého legionára s ktorým pracoval na montážach.
Splnený sen
Stanislav Gazdik si splnil svoj sen – stal sa legionárom. Po prvých mesiacoch základného výcviku dostal na výber kam bude zaradený. Dostal sa k výsadkovému pluku na Korzike, kde ho znova čakal prijimač (základný výcvik) plný zoskokov a fyzickej prípravy. Nakoľko v tomto výcviku dosiahol skvelé výsledky, znova mal na výber na ktorú rotu ďalej poputuje.
Stanov veľký sen bolo špeciálne výsadkové komando CRAP a tak plukovníkovi túto požiadavku opakovane napriek nevôli plukovníka predniesol. Ten sa tak naštval, že Stana vyhodil z kancelárie, takže vlastne ani nevedel kam ho prevelia. Aj taká je realita Francúzskej cudzineckej légie.
V légii sa s nikým veľmi nemaznajú. Po troch týždňoch základného výcviku na Korzike sa Stan ako člen štvrtej výsadkovej čaty ocitol na svojej prvej misii v Afrike (Djibouti).
Po niekoľkých rokoch intenzívnej driny plnej odhodlania sa Stanovi Gazdikovi nakoniec do špeciálnej jednotky Gropement des Commandos Parachutistes – GCP 2REP podarilo dostať. Táto jednotka predstavovala skutočnú elitu. Spomedzi 8200 legionárov vybrala iba 25 najlepších a medzi nich sa radil aj Gazdik.
Stano bol okrem toho prvý muž pochádzajúci z východnej Európy, ktorému sa do tejto jednotky podarilo dostať. Chlapi z jeho roty boli známi tým, že sa ničoho len tak nezľaknú a zbytočne sa veľa nepýtajú, skrátka konajú. Presne týmto sú známi príslušníci Francúzskej cudzineckej légie.
Počas svojho pôsobenia v radoch Francúzskej cudzineckej légie Stanislav Gazdik bojoval v 11 zahraničných misiách. Päť krát v bývalej Juhoslávii (Sarajevo) a šesť krát v Afrike (Djibouti, 2 x Čad, Mostar, Gabon, Brazzaville, Makedonia). Afriku si ako krajinu skutočne zamiloval. Posledné tri roky svojho pôsobenia v légii Stan Gazdik pracoval v náborovom prijímacom stredisku (tzv. Gestapo).
Drsný svet, nehostinné prostredie
Stanovú jednotku vysielali na tie najnebezpečnejšie miesta na svete. Najťažšie bolo pre neho Sarajevo, kde boli legionári prvý krát súčasťou mierových jednotiek.
Ostreľovanie a útoky mali na dennom poriadku a denne sa pozerali smrti priamo do očí. Nakoľko boli svedkami zbytočnej smrti mnohých civilistov, ktorí za nič nemohli a taktiež prišli o viacerých spolubojovníkov, veľmi ich štvalo že útok nemôžu opätovať. Až po niekoľkých vyhasnutých životoch prišiel rozkaz, že môžu opätovať paľbu a tak sa začal skutočný boj.
Podľa slov Stanislava Gazdika medaily a ocenenia neznamenajú veľa. Uniforma ovešaná medailami vyzerá zaujímavo a krajšie, no najdôležitejšie sú zásluhy. Mnoho profesionálnych vojakov získava hodnosti len na základe odslúžených rokov no reálne sa v boji nikdy neocitli.
Práve v tom je značný rozdiel medzi Francúzskou cudzineckou légiou a bežnými profesionálnymi armádami sveta. Legionári sú na boj zvyknutí a preto sú vysielaní do konfliktov po celom svete. Hlavne tam, kde sa ostatným veľmi nechce vyšlú bojovníkov Francúzskej cudzineckej légie.
Légia ako tá najlepšia škola do života
Stan získal od Légie veľmi veľa – naučil sa cudzie jazyky, precestoval celý svet, získal množstvo dobrých priateľov. Po psychickej stránke je podľa jeho slov oproti iným ľuďom niekde úplne inde. Naučil sa vážiť si aj maličkosti a vnímať prítomný okamih. Niekoľko krát pozeral smrti priamo do očí a to mu pomohlo prehodnotiť životné priority.
Stanislava Gazdika registrujem už približne 12 rokov, prečítal som o ňom knihu, pozrel asi všetky dostupné a odvysielané reportáže či rozhovory. Veľmi ma ako človek motivuje a predstavuje pre mňa prirodzenú autoritu.
Ako sám povedal, vojenský život sa mu vždy páčil. Snažil sa nikdy neklamať, byť úprimný a priamy. U neho skrátka človek vie na čom je a podľa môjho názoru by presne takýto mal byť každý vodca alebo manažér. Sám svoje deti učí, aby dodržiavali základné cnosti: Neklamem, nekradnem, neberiem drogy, držím slovo a ctím rodinu.
Exkluzívny rozhovor s veteránom Francúzskej cudzineckej légie
Blog IRON-BODY je venovaný ľudskej sile ale nie len tej fyzickej. Stanislav Gazdik si šiel pevne za svojim cieľom a nezľakol sa prekážok. Nebál sa pozrieť problémom priamo do očí a ak bolo treba, vyhrnul si rukávy a namiesto zbytočných rečí konal. Nepotreboval hrať divadlo, pretvarovať sa alebo niekomu klamať.
Ostal sám sebou a vždy sa snažil zo seba vydolovať maximum ako taký baník, ktorým sa nestal. Presne pre to som ho oslovil so žiadosťou, aby mi odpovedal na zopár mojich otázok. Vybral som také, ktoré zaujímajú mňa ale dúfal som, že by mohli zaujímať aj čitateľa.
Na čo by sa podľa Vás mal zamerať človek, ktorý nie je profesionálny športovec no chce získať dobrú fyzičku, respektíve všeobecnú fyzickú pripravenosť pre dnešný svet a jeho potenciálne hrozby?
Vždy jsem byl zastáncem všestrannosti, takže dělat vše je dobrý způsob jak pochopit co všechno tělo zvládne a na co všechno se můžeme připravit. Nečekat ale udělat je oč tu běží.
Víme, že pohybové dovednosti představují určitou specifickou pohotovost k řešení daného pohybového úkolu a jsou získávány učením. Osvojení pohybové dovednosti závisí na úrovni pohybových schopností.
Každou jednotlivou pohybovou dovednost, několik pohybových schopností a jedna pohybová schopnost se uplatňuje v různých dovednostech.
Například dokonalé zvládnutí pohybové dovednosti překonání překážky je podloženo obratností, silou a rychlostí reakce. Nebo naopak vytrvalostní schopnost se promítá do pohybových dovedností běhu prostého, na lyžích, plavání apod.
Pohybové dovednosti se utvářejí nácvikem a rozvíjejí tréninkem.
Ako sa človek môže pripraviť na nástrahy dneška po mentálnej stránke?
Za mě je to vždy na prvním místě disciplína. Disciplínu máme každý přirozeně v sobě, kolikrát o tom ani nevíme. Disciplína je jako dítě, musíme se o ní starat a rozvíjet jí po celou dobu našeho působení na tomto světě.
Disciplínu můžeme použít pro snadnější překonávání překážek, které zdoláváme v přítomnosti s pocitem lepší budoucnosti.
Ne každý člověk, ale dokáže být sám sobě trenérem a proto se obrací na druhou osobu, které věří, k dosažení svého vytýčeného cíle.
Pamatujte však, že nikdo za vás nikdy nic neudělá a je pouze na vás, jak propojíte vaši disciplínu s vášní, cílevědomostí a plánováním, aby se stala neocenitelným pomocníkem vašeho osobního rozvoje.
Ako si mladý človek, ktorý chce začať športovať udrží dlhodobú motiváciu?
Kolikrát v našem životě jsme si položili otázku, že se nám nechce to, či ono? Kolikrát jsme se, ale sami sebe zeptali, proč se nám vlastně nic nechce?
Je velice důležité umět se sebou komunikovat, je to taková komunikace se svým druhým já, které nás bud’ to podporuje nebo nás odrazuje.
Čím více budete poznávat své tělo, tím více budete umět s ním komunikovat a naučíte se rozeznávat signály od lenivostí až k nutnosti volby vašeho činu, co byste měli nebo museli udělat.
Dodržiavate nejaké stravovacie zásady? Priniesli ste si nejaké stravovacie návyky z légie aj do civilného života?
Vždy jsem byl zastáncem toho, že všeho moc škodí, takže pokud máme vyváženou stravu pro mě to znamená že jím úplně všechno, ale nepřejídám se, nejsem závislý na sladkém a omezuji smažené a mastné věci.
A jak říkám svým dětem je to taková muzika vytamína kaloria melodia 🙂
Máte nejaký vzor? Človeka, ktorý Vás motivuje a od ktorého sa môžete učiť?
Nemám nikoho osobního, čerpám od všech kdo něco dokázal nebo má myšlení postavené na životních hodnotách a jeho cesta osobního rozvoje ho přivedla do vytouženého cíle.
Povedzte nám svoj názor, kvôli ktorej Vašej povahovej vlastnosti sa Vám podarilo dosiahnuť Vaše najväčšie životné úspechy?
Myslím že se zde vše spojilo a propojilo. Myslím tím nastavení životního cíle, stanovení krátkodobých důležitých bodů k úspěchu to vše neustále podporované velkou osobní disciplínou a samozřejmě i životním štěstím, které se dostaví pouze pokud se člověk o něco opravdu snaží a pevně v to věří.
Hodia sa podľa Vás návyky nadobudnuté v armáde aj do súkromnej sféry? Napríklad do tuzemských podnikov, firiem či fabrík?
Ano určitě, skutečností je, že kdo nevolí svojí vlastní cestu a nerozvíjí sebe, stává se pouze součástí nějaké metody na úkor své vlastní celosti.
Je nutné naslouchat hlasu nitra a být součástí silného týmu, který umožňuje rozsvítit světlo plné naděje.
Dnešní svět vyžaduje být víc než dobří, vyžaduje být vynikající, být výjimeční, je pouze na nás jak se tomu postavíme.
Dokázali by ste si predstaviť, že by ste sa venovali aj nejakej inej profesii? Ak áno, akej?
Pokud nalezneme svůj kompas, který je potřebný k určování životního směru a který nám dává šanci změnit naši budoucnost a objevit ten správný směr k nalezení životního pokladu, tak je úplně jedno co člověk dělá.
Čo Vám služba v légii dala? Mám na mysli nadobudnuté povahové vlastnosti.
Být efektivním člověkem znamená, zůstat vždy skromným, pokorným a s úctou si uvědomovat vlastní vnímání okolí, kde si vážíme všeho, co nám život přinesl.
Je to způsob, kdy neustále obohacujeme naše poslání a chápeme skutečnosti dnešního světa, ve kterém se momentálně nacházíme.
To co jsme již zažili, nás musí posunout dál a naším důležitým zdrojem je neustálý nedostatek informací, které chceme znovu a znovu načerpat. Čest a věrnost.
Akými schopnosťami alebo povahovými vlastnosťami by mal disponovať mladý muž dneška, aby ho tento svet nezvalcoval a ostal stáť nohami pevne na zemi?
Náš život je obohacen tím, že si všímáme prostoru a nesměřujeme naši mysl pouze do jednoho bodu.
Je nutné věnovat a zaměřit naši pozornost nejen tomu co vidíme, ale hlavně co cítíme. Bezpečný prostor ve kterém chceme žít nám neustále ukazuje, jakou má pro nás důležitou hodnotu a je nutné ho neustále vnímat.
Náš život se také skládá z nutných po sobě návazných etapách růstu od našeho narození až do smrti. Jako malí se prvně musíme naučit obracet, poté sedět, lézt po čtyřech, chodit, běhat, jezdit na kole a dělat vše co nám tělo dovolí.
Každá etapa vyžaduje svůj čas a nelze nic uspěchat nebo vynechat. Ne vždy je vhodné použít zkratku pro urychlení našeho rozvoje a růstu.
Ste otcom, vychovávate vlastné deti. K čomu by podľa Vás mali dnešní rodičia viesť svoje deti aby ich dobre vychovali, respektíve čoho by sa vo výchove mali vyvarovať?
Neseme odpovědnost jak za svůj život tak i našich dětí, jak žijeme, kam směřujeme, jak účinně ovlivňujeme okolnosti našeho růstu s potřebou osobního rozvoje.
Schopnost zapojit se a být součástí dnešní společnosti je závazek pro rozvoj soužití.
Osobní znalosti, schopnosti, odhodlání a nasazení směřuje k lepší rovnováze celé společnosti, která se stále více stabilizuje ve svém středu, založeném na principech pro efektivní ochranu a bezpečí. Nastoupili jsme na společnou a bezpečnou cestu jistoty a stability.
Existuje niečo, čo na ľuďoch z duše neznášate, vďaka čomu sa Vám takpovediac sprotivia?
Ti co nedodržují tyto pravidla: nelžu, nekradu, neberu drogy, držím slovo a ctím rodinu.
Odchod do civilu, začiatok nového života
Stan Gazdik sa ešte pred samotným odchodom z radov Francúzskej cudzineckej légie pripravoval na nový začiatok v civilnom živote. Rozhodol sa pokračovať v tom, čomu sa celý život venoval. Podľa jeho vlastných slov sa venuje najmä prevencii. Je držiteľom početných významných certifikátov inštruktora sebaobrany, boja s nožom či teleskopickým obuškom.
Taktiež trénuje taktickú streľbu a okrem ozbrojených zložiek vyučuje aj civilný sektor a verejnosť. Robí prednášky na školách a venuje sa mládeži. Je zakladateľom bojového systému PRO DEFENSE a riaditeľom (a zakladateľom) spoločnosti IAODG (International Association Operational Defence Group). Je taktiež riaditeľom Národného inštitútu obrany a bezpečnosti Českej Republiky a sám sa považuje za ambasádora Francúzskej cudzineckej légie.
Vo svojej činnosti sa Stan Gazdik venuje pojmom „Pyramída bezpečí“ a tiež „Produktivní ochránci“. Ľudia podobného zmýšľania a názoru, ktorí chcú byť na svet pripravení a nie ním prekvapení sa môžu pridať do radov produktívnych ochrancov a učiť sa tak novým poznatkom.
Kto chce nadobudnúť tie správne návyky, dosiahnuť osobný rast a zlepšiť všetky svoje atribúty vrátane psychickej a fyzickej pripravenosti, môže sa stať členom na webe www.iaodg.cz. Členstvo zahŕňa vyčerpávajúce informácie, inštruktážne videá, textové podklady, motivačné videá, možnosť zúčastňovať sa seminárov a prednášok ale hlavne budete v kontakte s komunitou, ktorá je ako jedna rodina. Je ochotná v prípade núdze pomôcť a vzájomne sa motivuje.
Stan Gazdik vydal svoje druhé, rozšírené vydanie knihy s názvom „Cesta na vrchol a ještě dál“. V tejto knihe opisuje svoje detstvo, začiatky a prakticky celú kariéru v légii. V druhej časti knihy predstavuje svoj filozofický smer a návyky vhodné pre každého, kto sa chce rozvíjať a prežiť v tomto svete. Taktiež sa tu venuje fyzickej a psychickej pripravenosti a bojovým schopnostiam, ktoré by sme ako produktívni ochrancovia mali ovládať. Čaká vás takmer 400 strán natrieskaných hodnotnými informáciami takže s kúpou tejto knihy neotáľajte, pretože sa predáva veľmi rýchlo.
Čo viac k Stanovi dodať? Snáď len, že ste pre mňa veľkou inšpiráciou a verím, že budete aj pre všetkých čitateľov. Skutočných mužov je totiž na tomto svete čoraz menej a stávajú sa ohrozeným druhom. Nemali by sme dovoliť aby nás opustila sila, ktorú v sebe máme len o nej často nevieme. Ďakujem za to, že ste si pre IRON-BODY urobili vo svojom nabitom programe čas a že nás všetkých Váš príbeh obohatí a motivuje.
Nemusíte sa stať príslušníkmi Francúzskej cudzineckej légie aby ste boli lepšími a silnejšími ľuďmi. Stačí dodržiavať tie správne zásady a návyky. Tak čo poviete, ideme na to?
Zdroj foto: www.iaodg.cz
