Viktoriánska éra – obdobie 1890 až 1920 zvykneme v kulturistike nazývať bronzovou érou. Borci tohto predsteroidového obdobia boli svalnatí a nesmierne vyrysovaní. Ako je to možné? Ako vyzerala diéta z čias bronzovej éry kulturistiky?
Prvé anabolické steroidy sa začínali syntetizovať koncom tridsiatych rokov minulého storočia a uvádzať do praxe približne pred druhou svetovou vojnou. Zaručene preto vieme povedať, že svalovci bronzovej éry kulturistiky boli naturáli!
Okrem toho, že nepoznali žiadne chemické preparáty, nemali na dosah ani doplnky výživy. Už vtedy sa rôzni ziskuchtiví podnikatelia snažili predávať placebo a niektorí im na to naozaj skočili. Účinky týchto starodávnych „doplnkov výživy“ však boli mizivé.
Borcom bronzovej éry kulturistiky preto neostávalo nič iné, len sa naplno sústrediť na tréning. Ani tu to však nemali celkom jednoduché. Nepoznali overené tréningové princípy a znalosti si odovzdávali z generácie na generáciu. V tomto mali omnoho jednoduchší život, pretože možností nebolo veľa. Nežili v pretlaku informácií a tak museli fungovať autonómne a často metódou pokus-omyl.
Strava – tá nepodstatná vec?
V starých publikáciach bronzovej éry kulturistiky sa často skloňuje silové cvičenie ale takmer nikde nenájdete informácie o strave. Je dosť možné, že ju vtedajší kulturisti považovali za druhoradú. V strave si rozhodne nikto nemohol vyskakovať a jedálniček bežných smrteľníkov sa zložením nijako výrazne nelíšil od stravy kulturistu, vzpierača či zápasníka.
Určite existovali aj výnimky, ktoré sa v stravovaní vymykali normálu. No a nepochybne sa každý tvrdo trénujúci cvičenec usiloval o to, aby do tela dopravil čo najviac kalórií. Strava však bola prirodzená, jednoduchá a treba poznamenať, že o čosi zdravšia!
Každému je určite jasné, že v tom čase ešte nebol rozvinutý potravinársky priemysel a hoci ľudia poznali konzervovanie, ani to nebolo výrazne rozšírené. Konzervy boli určené a posielané predovšetkým na vojnový front. Z toho vyplýva, že ľudia boli odkázaní hlavne na čerstvé potraviny. Ich strava sa líšila v závislosti od lokality, v ktorej žili a taktiež od ročného obdobia.
Menší výber, no rozhodne zdravšie
Bežný európsky smrteľník mal s veľkou pravdepodobnosťou prístup k lokálne dopestovanej, sezónnej zelenine a ovociu. V prípade, že na to mal financie si mohol kúpiť čerstvé vajcia a surové kravské mlieko. Keď žil v oblasti, kde bol rozvinutý rybolov mal samozrejme dostupné plody mora alebo miestneho jazera či rybníka.
Nakoľko bolo v tej dobe rozvinuté poľnohospodárstvo, ľudia mali prístup k múke. Využívala sa prevažne ražná alebo pšeničná múka, z ktorej sa piekol chlieb. Ten patril medzi základnú potravinu dennej spotreby. Z ovsa, jačmeňa a kukurice sa robili rôzne kaše a polievky.
Veľmi podstatná časť jedálnička boli zemiaky, ktorým sa v naších končinách veľmi darilo. Tie sa buď varili, piekli alebo sa z nich robili placky.
Ako zdroj bielkovín slúžili hlavne strukoviny – fazuľa, šošovica alebo hrach. Mäso sa konzumovalo menej často – väčšinou v nedeľu alebo počas sviatkov. Už vtedy sa však robili rôzne zabíjačkové špeciality – klobásy a samozrejme nesmela chýbať slanina. Takmer každý mal na zimu v súdku naloženú kapustu, ktorá mu dodávala potrebný vitamín C.
Naproti tomu Amerika bola na mäso o čosi bohatšia. Hovädzie, bravčové alebo divina sa tam konzumovala oveľa častejšie ako v Európe. Američania s obľubou konzumovali kukuričný chlieb, sladké zemiaky a tekvicu.
Žiadne diétovanie?
Ako vidíte, ľudia mali prístup k úplne bežnej a hlavne jednoduchej strave. Zväčša konzumovali striedmo a nie každý si mohol dovoliť hodovať. Na vidieku boli ľudia odkázaní sami na seba a v mestách na to, čo sa doviezlo. Nakupovať museli chodiť denne. Miestne trhy im ponúkali vždy čerstvé suroviny no nakoľko neexistovali chladničky, jedlo sa v dome nemohlo hromadiť. Nakúpilo sa iba to, čo sa v blízkej dobe plánovalo skonzumovať.
Z času na čas si každý bežný občan doprial nejaký ten zákusok alebo koláč. Tie však neboli preplnené sladidlami, boli pečené z kvalitných domácich surovín. Samozrejme ľudia poznali med, no myslím si, že bol dosť vzácny. Známa bola aj zmrzlina ale nie v takej podobe, ako ju poznáme dnes.
Kulturistická strava bronzovej éry
Borci, ktorí trénovali silovo museli automaticky na svojom organizme vypozorovať, že potrebuje o niečo viac živín ako keby necvičili. Stravovali sa inštinktívne a poznali, ktoré druhy potravín im robia dobre. Po ktorých rýchlo regenerujú, ktoré im dodávajú energiu. Neboli však skazení rôznymi ideologickými dogmami a rozhodne sa neriadili všeobecnými stravovacími zásadami. Najedli sa keď cítili hlad a prestlali jesť, keď boli zasýtení.
Slavný Eugen Sandow dbal na dokonalé prežúvanie každého sústa potravy. Tvrdil, že jedine bezchybné trávenie udrží človeka v zdraví a mal pravdu. Ako sám tvrdil, stravoval sa inštinktívne a ničomu sa nevyhýbal. Z času na čas si doprial sladké alebo aj pivo, no nikdy to nepreháňal.
Ruský Lev – George Hackenschmidt naopak prízvukoval dôležitosť striedmosti. Nadbytok potravy v žalúdku je toxický. Stáva sa z nej potom veľmi škodlivá hmota, ktorá telo rozožiera zvnútra. Upozorňoval na potrebu obmedzovať mäso – niektoré zdroje dokonca tvrdia, že bol vegetarián. Možno nie úplný ale preferoval hlavne rastlinné zdroje potravín.
Starodávny Low Carb
Kulturisti bronzovej éry kulturistiky ale aj bežní občania tejto doby mali naozaj trochu posunuté makronutrienty. Ich strava bola bohatá na kvalitné tuky – rastlinné ale hlavne živočíšne. Sacharidy samozrejme prijímali na dennom poriadku a možno aj v každom jedle dňa. Rozhodne ich však nemali prebytok a z toho dôvodu ich telo nemohlo fungovať iba na zásobe glykogénu. Ľudia zamestnaní tvrdou prácou – remeselnou alebo poľnohospodárskou, nemali čas jesť každé tri alebo štyri hodiny. Ich telá sa dokázali plynule prepnúť do stavu ketózy a fungovať tak dlhodobo bez potreby jedla!
Pýtaš sa ako je možné, že kulturisti bronzovej éry boli takí vyrysovaní. Presne toto je ten dôvod – posunuté „makrá“, menej komplexných sacharidov v strave – menej glykogénu – menšia odkázanosť organizmu na sacharidy, lepšia využiteľnosť tukov!
Zabudnuté tajomstvo ideálnej postavy?
Pre mnohých z nás bude veľmi prospešné aspoň trochu sa inšpirovať stravovacími návykmi kulturistov bronzovej éry. Tí borci jedli prirodzene, jednoducho ale hlavne zdravšie a striedmejšie. Rozhodne svoje žalúdky nepreplňovali kvantami jedla a tým svoj organizmus šetrili. Ten sa im odvďačil zdravím a dlhovekosťou. Stačí urobiť len veľmi málo zmien a priblížime sa tomu, čo bolo ešte pred pár rokmi úplne prirodzené.
Jedzme menej vysokospracovaných potravín. Prestanme jesť jedlo zo sáčku a konzervy. Konzumujme živočíšne zdroje bielkovín a tukov – mäso, vajcia, kvalitné mliečne výrobky. Z času na čas ich nahradme strukovinami. Ako zdroj sacharidov nech slúžia tie jednoduché varianty – zemiaky, kvalitný chlieb alebo ryža. Každý deň siahnime po čerstvej zelenine a ovocí. Jedzme tri krát denne a spomenme si pri tom na slová Georga Hackenschmidta – prebytok jedla je pre telo toxický!
Ak sa Ti téma stravovania kulturistov bronzovej éry kulturistiky zapáčila, neváhaj a vyjadri svoj názor v komentári!
