Väzenská strava je charakteristická svojou nízkou nákladovosťou. V minulosti som v médiách natrafil na sumu necelé dve eurá na deň, za ktoré sa musí jeden väzeň vystravovať. Ako vyzerá jedlo na celý deň za takýto peniaz a čím sa vyznačuje?
Témou väzenstva sa zaoberám už nejaký ten piatok a ani neviem vysvetliť, čím ma tak zaujala. V posledných rokoch však nad ňou uvažujem v súvislosti s chudnutím. Ľudia, ktorí sa snažia zhodiť prebytočné kilogramy veľmi často sledujú a zapisujú kalórie no neustále na nich číhajú nástrahy v podobe jedla. Väzni to v tomto ohľade majú jednoduchšie – žiadne nástrahy iba pevne stanovené množstvá jedál v presne vymedzený čas.
Prospešný kalorický deficit
V minulosti som čítal vyjadrenie diétnej sestry istej väznice, ktorá sa vyjadrovala ku kalorickému príjmu väzňov. Väzenská strava je o permanentnom no miernom kalorickom deficite, čo je ale podľa väzenského lekára dobré pre ich zdravie. Nikomu neuškodí trochu schudnúť, pretože tým minimalizuje riziko výskytu rôznych civilizačných ochorení.
Stravovacie návyky, ktoré väzni nadobudnú počas výkonu svojho trestu ich organizmus stabilizujú, ustáli sa hladina ich krvného cukru a určite sa zbavia aj mnohých zlozvykov. Podobné stravovacie stanovy som zažil aj počas môjho štúdia na škole pre bezpečnostné zložky a veľmi rýchlo som si na takýto režim zvykol. Následne som si ho na istý čas preniesol aj do domáceho prostredia.
Striktne stanovené porcie
Väzenská strava sa štandardne skladá z troch jedál – raňajky, obed a večera. Kto má to šťastie a môže byť zaradený do pracovného procesu má okrem týchto troch jedál ešte aj suchú desiatu. Kto nepracuje, na toto jedlo nárok nemá. Raňajky sa podávajú pomerne skoro, hneď po rannom budíčku, nástupe a hygiene. Podľa slov kamaráta Dávida Kičina, ktorý napísal viacero kníh z väzenského prostredia doživotným väzňom toto jedlo nosia priamo na celu. Tomu, kto má nárok na desiatu mu ju donesú spolu s raňajkami.
Obedy zvyknú byť veľmi jednoduché a často jednotvárne. Skladajú sa z polievky a druhého jedla. Večera nie je ničím iná, štandardne žiadne hody ani gurmánske špeciality čakať netreba, možno by sa to dalo prirovnať k strave v školskej jedálni. Je relatívne rozmanitá a má všetko, čo má mať.
Väzenská strava – jesť iba vo vyhradenom čase
Raňajkovať musia väzni pomerne skoro a kto na to nie je zvyknutý, neostáva mu nič iné iba prispôsobiť sa, pretože keď sa nenaje v stanovenom čase, inú možnosť mať nebude a ostane hladný. Medzi jednotlivými jedlami sú dosť dlhé časové odstupy. Raňajkovať zvyknú väzni približne okolo šiestej hodiny rannej a obed je približne okolo dvanástej. Večera zvykne byť niekedy pred šiestou a potom už nič. Zvládli by ste byť bez jedla 5-6 hodín? Všetko sa dá, telo si musí zvyknúť. Aj o tom je väzenská strava.
Ako som už spomenul, ten kto pracuje má nárok na jednu krátku 5-10 minútovú prestávku, počas ktorej si môže skonzumovať svoju suchú desiatu – spravidla chlieb s nejakou nátierkou. Zrejme nie každý toto jedlo skonzumuje a možno si ho necháva na poobednajšie obdobie.
Každodenná rutina – žiť podľa väzenskej sirény
Väzni majú počas pracovných dní budíček vždy v rovnakú hodinu – pravdepodobne pred šiestou hodinou ráno. Nasleduje rýchle upratanie cely, ranná hygiena a podávajú sa raňajky. Po nich pracujúcemu väzňovi prinesú pracovné prostriedky a on pracuje až do obeda. Približne o desiatej si môže dať veľmi krátku prestávku na menšie jedlo. Po tom, čo sa väzni naobedujú, vrátia sa k svojej práci, ktorú vykonávajú ešte približne do štrnástej hodiny. Potom majú zaslúžené osobné voľno, počas ktorého môžu oddychovať, čítať, lúštiť krížovky alebo navštíviť väzenský bufet.
V popoludňajších hodinách majú niektorí väzni možnosť vychádzky v exteriéry. Tú môžu absolvovať v takzvaných uzavretých dvorcoch, kde sa môžu poprechádzať a trocha nadýchať čerstvého vzduchu. Bola by škoda to nevyužiť. Po tejto vychádzke sa podáva večera, ktorú majú väzni pomerne skoro. Navečeraní väzni majú následne časové okno na večernú hygienu a nasleduje osobné voľno. Toto voľno zvyknú väzni znova tráviť čítaním, študovaním alebo posilňovaním. Doživotní väzni rozhodne nemajú prístup k činkám a nenavštevujú ani žiadnu posilňovňu. V osobnom tréningu si musia vystačiť s vlastnou váhou. Prístup však majú k väzenskej knižnici.
Približne o devätnástej hodine večer sa im zapne televízor a ten môžu sledovať približne do 21-22 hodiny večer. Samozrejme nemajú prístup k prémiovým kanálom, vystačiť si musia s tými základnými. Nasleduje večierka, televízor aj svetlá sa vypnú a väzni musia zaľahnúť, pretože ráno ich čaká skorý budíček.
Počas víkendov a sviatkov, kedy sa nepracuje majú väzni ranný budíček a večierku posunutú o hodinu neskôr. Tieto dni sa vlečú a rozhodne im čas zbehne rýchlejšie keď pracujú.
Väzenský bufet a najčastejšie potreby väzňov
Ako som spomínal, väzni majú prístup k väzenskému bufetu, ktorý je otvorený iba vo vyhradených časoch. V ňom si väzni nakupujú najčastejšie noviny a časopisy, tabak, kávu, čaje a sladkosti. Samozrejme sa bavíme o pracujúcich väzňoch, ktorí za svoju prácu dostanú odmenu. Tá je naozaj symbolická ale čo viac taký väzeň potrebuje? Má pravidelné jedlo, prístup k teplej vode, teplú posteľ a to mu stačí.
Každý väzeň má nárok na to, aby dostal od svojej rodiny alebo známych balíček. V tom mu môžu posielať rôzne veci ale obsah balíčka dôkladne skontroluje zamestnanec väznice. Podľa knihy Zatratení od Dávida Kičina väzni najčastejšie požadujú kávu, tabak, písacie potreby, malé rádio na baterky, budík. Niektorí z nich zrejme používajú aj ponorný varič aj keď si nie som istý, či je takéto zariadenie v slovenských väzniciach povolené.
Čo si z toho môžeme vziať?
Ako som spomínal, podobný režim som už zažil ale našťastie nie vo väzení. Je charakteristický aj pre vojenské kasárne alebo policajné školy. Študenti, kadeti a branci jedia presne stanovené porcie iba vo vymedzenom čase a prístup k jedlu mimo týchto časových okien je veľmi obmedzený. Takýmto spôsobom jedenia sa im celý organizmus stabilizuje, prestanú mať vlčí hlad, neprimerané chute na sladké a zbavia sa mnohých stravovacích zlozvykov.
Spomínam si, že sme stravu mali veľmi pestrú no a hoci som bol zvyknutý na zdravú stravu, na škole som musel konzumovať aj napríklad rôzne buchty, šúľance s makom alebo biele pečivo. Strava bola nízkonákladová, pomerne dosť múčnych jedál ale porcie obstojné. V spojení s výraznou fyzickou aktivitou mi takýto režim celkom vyhovoval, nič mi nechýbalo, nemal som ani priveľa ani primálo.
V porovnaní s bezpečnostnými zložkami majú väzni zrejme o niečo nižší kalorický príjem. Predsa len, fyzickej aktivity je u nich pomenej, takže sa môžeme baviť o kalorickom príjme približne 1900 – 2300 kalórii na deň. Výnimky sa medzi väzňami nerobia – je jedno či je väzeň starý, mladý, malý, veľký, vysoký alebo široký. Menšie rozdiely v strave môžu mať väzni so špecifickými potrebami a zdravotným znevýhodnením.
Tak čo poviete, chceli by ste si vyskúšať takýto striktný režim a okúsiť na vlastnej koži o čom je väzenská strava? Pamätajte, jesť iba predpísané množstvo jedál – optimálne je si každé jedlo pripraviť deň vopred. Jeme v presne stanovenom čase a dodržiavame ho ako väzni – pretože inú možnosť nemáme. Po večeri už prístup k jedlu nemáme, takže sa s tým musíme zmieriť. Každodenne si môžeme čas krátiť štúdiom, čítaním literatúry, lúštením krížoviek alebo cvičením. Denne absolvujeme približne 20-30 minútovú prechádzku. Samozrejmosťou je práca alebo škola, ktorá nám z dňa zhltne približne 6-8 hodín. To je všetko kamarát! Jednoduché a prosté, už to len dodržiavať. Veľa šťastia väzeň!
